je laicky neustály a riadený spôsob vetrania vzduchu s menšími stratami tepla a teda lepšou energetickou úsporou. Ceny energií neustále stúpajú, teda aj naša náročnosť na komfort a spotrebu energií je stále vyššia. Niet sa čomu diviť.
Šetrenie energie sa dá dosiahnuť viacerými spôsobmi. Niet pochýb o tom, že domy, ktoré sa stavajú modernými technológiami sú úspornejšie ako staršie domčeky. Teda aj spotreba je nižšia. Avšak sú takto stavané domy aj zdravšie?
domov využívajú špičkové materiály, ako okná s trojsklom, zateplenia, ktoré majú vynikajúce izolačné vlastnosti alebo iné opláštenie stavby. Ale tým sa zvyšuje aj nutnosť vetrania. Bohužiaľ. Pri nedostatočnom vetraní je koncentrácia CO2 v obytných priestoroch vyššia, to spôsobuje bolesť hlavy, ospalosť a podobné zdravotné ťažkosti.
Teda musíme vetrať. Vetraním však vypúšťame väčšinu nahriateho vzduchu von z obytných priestorov a spotreba energie nám stúpa.
že doma máte stále čerstvý, napriek tomu zohriaty vzduch? To už je lepšie nie? Presne na to slúži rekuperačný systém. V obvodovej stene obytných miestností sú zabudované distribučné elementy (airy) pre prívod vzduchu. Z kuchyne, kúpeľne a WC je vzduch odvádzaný ventilátorom.
Odpadový vzduch prúdi z týchto miestností s vyššou teplotou do vetracieho zariadenia, kde mu výmenník tepla odoberie časť tepelnej energie a odovzdá ju čerstvému vzduchu, ktorý je do výmenníka privádzaný z vonku. Tento systém je síce náročný ale ušetrí veľké množstvo energie. Má účinnosť až 60-80%.
aj Európska únia tlačí spotrebu energií domácností neustále nižšie. Od nového roka musia všetky nové stavby hospodáriť s energiou super extra úsporne A0.
Ak chce stavebník dosiahnuť energetický certifikát s hodnotením A0 (potrebný pre kolaudačné konanie) musí pri výstavbe dbať na vhodný tvar budovy, tepelnoizolačné vlastnosti konštrukcií tvoriacich obálku budovy, vhodná orientácia na svetové strany, spôsob vetrania a na účinnejšie zdroje tepla. Výpočty tepelných expertov nepustia.
a udržiavanie tepla v budovách je v právnom systéme Slovenskej republiky upravená od 1.1.2016. Požadovaná energetická hospodárnosť budov je stanovená nasledovne:
do 31. decembra 2015 – nízkoenergetická úroveň výstavby pre nové aj obnovované budovy, ohraničená hornou hranicou energetickej triedy B (106 – 216 kWh/m2),
od 1. januára 2016 – ultranízkoenergetická – horná hranica triedy A1 (55 – 108 kWh/m2),
od 1. januára 2019 pre nové budovy verejnej správy stanovená trieda A0, do 31. decembra 2020 ešte prejdú kolaudačným konaním novostavby s triedou A1.
od 1. januára 2021 pre všetky nové budovy je minimálnou požiadavkou pre globálny ukazovateľ horná hranica energetickej triedy A0 (≥ 54 kWh/m2).
Dôležitým prvkom pri vypočítavaní energetických tried je aj hodnotenie podľa potreby energie na vykurovanie. Vypovedá o tom, koľko tepla v kWh/m2 potrebuje dom na vykurovanie na 1 m2 za rok.
– nízkoenergetický dom – do 80,4 kWh/m2
– ultranízkoenergetický dom – do 40,7 kWh/m2
– dom s takmer nulovou potrebou energie – do 20,4 kWh/m2
Potreba energie na vykurovanie sa dá znížiť jednak použitím správnych stavebných materiálov, ale aj ďalšími technologickými riešeniami ako je rekuperácia alebo tepelné čerpadlo. Rekuperácia pomáha zabrániť úniku tepla v dôsledku vetrania. Pri účinnosti rekuperácie okolo 80%, teda 80% tepla odchádzajúceho z domu sa odovzdá čerstvému vzduchu, sa dá táto strata znížiť o viac než 30%.